SLOVENSKÁ HUS SUCHOVSKÁ HUS - POSUDZOVANIE NA VÝSTAVÁCH

Vložené 15.05.2020 

Husi boli zdomácnené  v dávnych dobách. Ich chov bol rozšírený už v staroveku. Domestikačné oblasti, v ktorých boli husi zdomácnené  už dnes presne nepoznáme. Z dochovaných písomných a archeologických prameňov sa usudzuje, že v strednej a severnej Európe bola vtedajšia domáca hus vyšľachtená z divej husi veľkej (sivej). V južnej Európe a v severnej Afrike vyšľachtili domáce husi z divej husi nílskej.

V mimoeurópskych krajinách sa husi chovali hlavne v Číne a Japonsku. Predmetom týchto chovov boli krajové plemená a rázy, ktoré vznikli domestikáciou husi labutej nazývanej aj hus hrboľová. Zväčšujúcim sa zaľudňovaním, začiatkom obrábania pôdy a odvodňovaním močaristých území postupne mizla z celej  západnej Európy aj hus divoká, takže  sa ako divý hniezdiaci vták vyskytuje len ojedinele v severovýchodnej časti Nemecka a v podunajskej oblasti. Vo veľkých kŕdľoch sa vyskytuje už len v neprístupných močiaroch severnej Európy v Nórsku, Švédsku a oblastiach niekdajšieho ZSSR, hoci ešte pred 200 rokmi bola na našich rybníkoch bežným zjavom, kde robila značné škody na okolitých poľnohospodárskych plodinách. Hus je pastevné zviera, ktoré dokáže skonzumovať veľké množstvo, tráv a dokáže spásať všetky strniská. Zoologicky je zaradená do čeľade kačicovitých, skupina husi, rad vrúbkozobce.

Podľa zoologickej príslušnosti a podobnosti niektorých znakov plemená domácich husi rozdelené takto:

Skupina  A – husi

Podskupiny:  A1 - husi veľkých plemien, A2 – husi stredne veľkých plemien, A 3 - malé plemená.

Poradie dôležitosti plemenných znakov pri posudzovaní domácich husí:

1. trup, podbrušok, kýl,

2. hlava, zobák, krk,

3. krídla, nohy, štruktúra peria,

4. očnice, chvost, sfarbenie peria.

5. oči.

VŠEOBECNÉ ZÁSADY POSUDZOVANIA

Husi, rovnako aj kačice posudzujeme v absolútnom pokoji. Výnimku tvorí posúdenie dĺžky krku pri husiach emdenských, steinbašských a  labutích, ktoré posudzujeme pri miernom vzrušení.

Prvou úlohou pri posudzovaní husí je určenie pohlavia. Pri steinbašských a labutích husiach je určenie pohlavia jednoduché nakoľko je opticky rozoznateľné.

Pri ostatných plemenách husí je určenie pohlavia problematické, preto sa robí prehliadkou kloaky.  Husi by mali byť zvážené, pohlavie vyznačené a zaznamenané číslo registračnej obrúčky. Potom sa musia nechať husi upokojiť  a až potom možno pristúpiť k samotnému posudzovaniu jednotlivých plemenných  znakov. Pigmentácia, zarastenia očníc a kvalita operenia sa posudzuje v ruke. Všetko ostatné v klietke, preto by mali byť klietky na stojanoch na úrovni očí.

Hlava:hodnotíme veľkosť, výšku, dĺžku a šírku v lícach, nasadenie v šiji, prechod v línii zobáka a uloženie očí. Tvar hlavy je daný utváraním lebky a operením. Nežiaduce  na operení hlavy sú rôzne chochlíky, účesy, odstávajúce perie do tvaru bokombrád (u českých husí). Lalok sa hodnotí v pozícii hlava alebo krk - tulúzske,  cholmogorské a africké, u ostatných plemien je to hrubá vylučujúca chyba. Citlivá záležitosť je utváranie samčích hláv a krkov, pričom musí byť pohlavný výraz znateľný pri všetkých plemenách. Pokiaľ sa u daného plemena vyskytujú perové ozdoby – chochlíky - hodnotíme ich ako hlavný plemenný znak.

Krk: dĺžka a šírka krku je jeden z hlavných plemenných  znakov a mení sa podľa psychického rozpoloženia zvierat. Hodnotíme dĺžku, hrúbku v naviazania do hlavy, prechod zo šije na krk a spôsob nasadenia na trup (hus labutia má zúžený). Na krku je zjavný pohlavný dimorfizmus najmä v dĺžke a hrúbke krku. U českých  husi má gunár krk tenší a dlhší ako hus. Všeobecne platí, že menej operené plemená majú aj tenšie krky.

Krídla: hodnotíme  najmä mohutnosť krídiel, spôsob nasadenia, dĺžku krídiel a spôsob ich prekríženia a ukončenia. Krídla vlečené, vykĺbené sa nehodnotia (NH). Krídla dlhé presahujúce chvost alebo šabľovito ukončené, sú hrubá vylučujúca chyba.

Chvost: je dôležitý znak v nasadení pri husi labutej, kde je zdvihnuto nesený (60 - 65 ^o u gunára a 55 ^o u husi).  Inak, husi majú chvosty uzatvorené, vodorovne nesené alebo len mierne zdvihnuté.

Nohy: sú uložené v mieste ťažiska, skladajú sa z holení a behákov. Dĺžka nôh nám dáva výšku postoja. Hodnotíme dĺžku holení, silu, prekrytie perím, svalnatosť, na behákoch hrúbku, dĺžku, farbu ako aj šírku postoja.

Očnice: hodnotíme šírku, všetky plemená husí majú očnice úzke, biele farebné rázy oranžové, tvarovo pravidelne vyrovnané, oválnejšie ako husi labutie. Tmavé husí majú očnice žlté až oranžovožlté. Pigmentované alebo operené sú hrubou vylučujúcou chybou, nakoľko sú dedičné.

Oči: farba očí je pri bielych farebných rázoch u mladých husi tmavo modrosivá, u starších sú svetlomodré. Farebné rázy husí majú oči hnedé. Strakaté musia myť obidve oči rovnakej farby. Farbu očí u husí nehodnotíme.

Štruktúra peria: u husí je dôležitým znakom v štruktúre peria ryhovanie na krku a veľký obsah prachového peria, ktoré zisťujeme na boku husi. Operenie husí je spravidla tvrdšie so širokými perami a s bohatým  prachovým perím. Štruktúra peria je rôzna podľa jednotlivých plemien.

Trup: je hlavný plemenný znak pri posudzovaní husí. Medziplemenné rozdiely sú v celkovej veľkosti, dĺžke, šírke, hĺbke a v ich vzájomných pomeroch a v utváraní brucha. Tvar trupu posudzujeme zboku a zhora. U husí na trupe posudzujeme podbrušky a kýl, ktorý je vyvinutý len u husí tulúzskych, u iných plemien je vyvinutý kýl hrubá vylučujúca chyba.

Plemenný typ: súhrn doteraz prebraných plemenných znakov nám dáva celkový plemenný typ husí, kde sa všetko odvíja od mohutnosti, dĺžky, šírky, hĺbky a nesenia trupu. Telesný rámec má súvislosť s hmotnosťou, konštitúciou a najviac súvisí s plemenným typom. Akékoľvek veľké odchýlky od spomínaných jednotlivých znakov sú VV (vylučujúca chyba).

Farby a kresby: podľa príslušnosti k plemenu, farebnému a kresbovému rázu.

Nasledujúce časti článku sú venované posudzovaniu slovenských a suchovských husí podľa plemenných štandardov.

                   
            Slovenská hus 0,1.                                                               Slovenská hus 1,0.

Pôvod: Slovensko 

Skupina A2

Registračná obrúčka: 27 mm

Hmotnosť: gunár 7,0 - 7,8 kg (7,4 – 8,7 kg), hus  6,0 - 6,8 kg (6,4-7,7 kg).

Plemenný typ: biela hus stredného telesného rámca, s mohutným, stredne dlhým, širokým,  mierne vzpriameným trupom, jednoduchým podbruškom, silnejším a mohutnejším krkom.

Hlava: stredne dlhá, pomerne mohutná, v hornej línii plochá, pri husi viac guľatejšia, s výraznými lícami.

Zobák: stredne dlhý, pomerne mohutný, mierne klenutý, klinový, plynule prechádza do línie čela, oranžovočervený so svetlo rohovým nechtom.

Oči: hlbšie posadené, modré.

Očnice: úzke, oranžové.

Trup: pomerne mohutný, stredne dlhý, ľahko klenutý, vzadu prehĺbený, pozdĺžne i priečne dobre zaoblený, mierne zdvihnutý, šírka sa približne rovná výške.

Chrbát: široký, dobre zaoblený, mierne klenutý a dozadu klesajúci.

Prsia: široké, plné, dobre zaoblené, výrazne vyklenuté.

Brucho: plné, hlboko spustené.

Podbrušok: jednoduchý, u gunára menej vyvinutý.

Krk: hrubší, vzpriamene nesený, stredne dlhý, s výrazne ryhovaným perím.

Krídla:silné, dlhé, tesne priliehajúce, na koreni chvosta mierne prekrížené.

Chvost: polkruhovito uzatvorený, oproti línii chrbta mierne zdvihnutý.

Nohy: stredne vysoký, široký postoj.

Holene: silné, krátke, dobre svalnaté, zakryté perím.

Beháky: stredne vysoké, silné, oranžovočervené, pazúriky svetlo rohové.

Operenie: pomerne bohaté, hrubšej štruktúry, s väčším podielom prachového peria.

Farebný ráz: biely.

Plemenné znaky husi: zhodná s gunárom, je celkove menšia, trup má nižšie nesený, hlavu má o niečo kratšiu a zobák jemnejší.

VV (vylučujúce chyby):  malý telesný rámec, jemná, plochá alebo veľmi zaguľatená hlava, slabý, úzky a krátky trup, kýl, dvojitý a u starších zvierat nevyvinutý podbrušok, veľmi krátky, tenký, lomený alebo ohnutý krk, úzky postoj, dlhý, tenký zobák, vyvinutý hrboľ alebo jeho náznak, sivé perie vo väčšom rozsahu.

 
             

           Suchovská hus 0,1.                                                             Suchovská hus 1,0. 

Pôvod: Slovensko

Skupina A 2

Registračná obrúčka: 27 mm

Hmotnosť:  gunár 6,5 – 7,3 kg  (6,9- 8,2 kg),  hus 5,5 - 6,3 kg (5,9 - 7,2 kg).

Plemenný typ: žltá divoko sfarbená  hus stredného telesného rámca, s dobre vyvinutým hlbším   trupom, dvojitým podbruškom, silným, stredne dlhým krkom, s výrazným pohlavným farebným dimorfizmom - gunár je zreteľne svetlejší.

Hlava: stredne veľká, plochá, dlhšia nie veľmi široká s plochým čelom, temeno plynule prechádza do krku.

Zobák: pomerne mohutný, dlhý, na koreni vyšší, klinovitý, plynule prechádza do línie čela, oranžovočervený so svetlým nechtom.

Oči: vyššie na hlave posadené, hnedé.

Očnice: výrazné, oranžovožlté.

Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, takmer vodorovne nesený, šírka sa približne rovná výške.

Chrbát: široký, mierne klenutý, po stranách dobre zaoblený, dozadu mierne klesajúci.

Prsia: plné, široké, dobre zaoblené.

Brucho: priestranné, hlboko spustené.

Podbrušok: výrazný, dvojitý, hlboko spustený, bez tvorby kožnej riasy.

Krk: stredne dlhý, silný, vzpriamene nesený v hornej časti mierne prehnutý.

Krídla: stredne dlhé, vysoko nasadené, priľahlo nesené, na koreni chvosta prekrížené.

Chvost: vodorovne nesený, ostrejšie ukončený.

Nohy: stredne vysoký postoj.

Holene: silné, svalnaté, prekryté perím.

Beháky: stredne dlhé, silné, oranžovočervené, tmavší odtieň ako na zobáku.

Operenie: mäkšie s vyšším podielom prachového peria.

Farebný ráz: žlté divoko sfarbené.

Plemenné znaky husi: zhodná s gunárom, je celkovo menšia, má jemnejšiu hlavu a zobák, celkovo sa javí tmavšia - má väčšie množstvo sivej.

VV (vylučujúce chyby): drobná hlava, jemný, štíhly zobák, krátky, drobný alebo vysoko nesený trup, chýbajúci alebo jednoduchý podbrušok, veľmi dlhý, alebo krátky štíhly krk, biele letky, u husi tmavá farba bez prímesi žltej, hmotnosť gunára nižšia ako 6 kg, u husi nižšia ako 5 kg.

Klement Kubiš
klement.kubis@gmail.com 

Poznámka redakcie: adresy chovateľov, majiteľov uznaných chovov slovenských bielych husí,  suchovských husí a ostatnej vodnej a hrabavej hydiny nájdete na www.szchdz.sk .